Zákon o rodine upravuje dĺžku vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom nasledovne „plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“[1] To znamená že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu nielen do dovŕšenia plnoletosti, ale aj počas jeho prípravy na budúce povolanie. Do prípravy na budúce povolanie sa ráta štúdium na strednej alebo vysokej škole, nadstavbové štúdium... Vo všeobecnosti sa berie, že dovŕšením prípravy na budúce povolanie je ukončenie druhého stupňa vysokej školy. Doktorandské štúdium, teda tretí stupeň štúdia sa do prípravy na budúce povolanie už neráta.
Vo svojej právnej praxi som sa viackrát stretol s prípadmi, keď dieťa voči ktorému majú rodičia vyživovaciu povinnosti zámerne predlžujú svoju prípravu na budúce povolanie v úmysle poberať čo najdlhšie výživné. Zákon o rodine myslel aj túto možnosť preto uvádza „výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.“[2] Podmienka dobrých mravov môže byť aplikovaná iba na plnoleté dieťa, teda také, ktoré už dovŕšilo 18 rokov.
Dobré mravy nie sú definované v žiadnom právnom predpise, ale z judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva že dobré mravy sa považujú „za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu.“[3] To či boli porušené dobré mravy vyhodnotí súd po dôkladnom preskúmaní.
Najčastejším predlžovaním prípravy na budúce povolanie s ktorým som sa v praxi stretol je zámerná zmena odborov počas štúdia, resp. zmena škôl alebo zámerné neukončenie štúdia. Napriek tomu že Zákon o rodine nám bližšie nešpecifikuje čo je v tomto prípade myslené v rozpore s dobrými mravmi, môžeme však na základe ďalších ustanovení Zákona o rodine a to konkrétne z ustanovení hovoriacich o povinnostiach dieťaťa predpokladať, že ktoré správanie je v rozpore s dobrými mravmi.
„Dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.“[4]
Napriek týmto skutočnostiam je každý prípad individuálny a súd prihliada na všetky skutočnosti ktoré sa v danom prípade vyskytnú a je len súde či ten ktorý prípad vyhodnotí či je v rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Preto odporúčam aby rodičia ktorí chcú podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti najprv dobre premysleli, či ich prípad je porušením dobrých mravov.
Ako sa v článku spomína, domnienka že rodičia sú povinný platiť výživné na deti do 26 rokov je mylná. Dĺžka vyživovacej povinnosti nie je naviazaná na vek dieťaťa, ale na ukončenie štúdia.
[1] § 62 ods.1, Zákon o rodine 36/2005 Z.z.
[2] § 75 ods.2, Zákon o rodine 36/2005 Z.z.
[3] Rozsudok Krajské súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.08.2008, sp. zn.: 16Co/152/2008
[4] § 43 ods.3, Zákon o rodine 36/2005 Z.z.